Kolagén je vláknitá vo vode nerozpustná bielkovina tvoriaci základ spojivových tkanív, teda väzív, chrupaviek a kostí. Tvorí 25 - 30% všetkých proteínov v tele cicavcov, 70% kože a dokonca 10% našej celkovej hmotnosti, čo iste nie sú zanedbateľná čísla. Avšak pochopiteľná, veď väzivo je súčasťou naprostej väčšiny orgánov.

Slovo kolagén má pôvod v gréckom kolla, čo znamená glej. A práve glej sa varil zo zvieracích šliach.

Kolagén ovplyvňuje vzhľad našej pokožky, kvalitu vlasov, nechtov i zubov a vďačíme mu za pohyb bez bolesti, teda za zdravé kĺby a väzy.

S postupom veku však naše telo stráca schopnosť kolagén samo vyrábať. Jeho nedostatok sa potom prejavuje starnutím kože, zhoršenou kvalitou vlasov, lámaním a štiepením nechtov, bolesťami kĺbov, lúpaním v chrbte. Väzivo prichádza o svoju elasticitu a zdá sa, akoby sme vysychala.

Aminokyselinové zloženie kolagénu

• Molekuly kolagénu tvoria prevažne : glycín (najjednoduchšie neesenciálna aminokyselina tvorená dvoma uhlíky), prolín (neesenciálna aminokyselina, 2-pyrrolidinkarboxylová kyselina), hydroxyprolín (prírodná aminokyselina, derivát pyrrol, vznikajúce hydroxyláciou prolínu za účasti kyseliny askorbovej) a hydroxylysin (prírodné aminokyselina, vzniká hydroxyláciou bázické esenciálne aminokyseliny lyzín za účasti kyseliny askorbovej).
• Základnou jednotkou kolagénu je tropokolagen - reťazca alfa 1 a alfa 2 tvoriaci trojitú špirálu. Kolagénne vlákna sú mäkká, ohybná, nepružná a vysoko pevná v ťahu. Údajne je mm2 kolagénnych vlákien schopný udržať váhu 50 kilogramov.

Typy kolagénu

• Existuje najmenej 27 typov kolagénu, pričom z 90% sa jedná o typ I, prítomný v šľachách, pokožke, kostiach a zuboch. Ďalšie významné sú: typ II obsiahnutý v chrupavkách a typ V, ktorý tvorí steny krvných ciev. Pre embryonálny vývoj je potom charakteristický kolagén typu III.
  

Kolagén typu I je využívaný v zdravotníctve, v chemickom, kozmetickom i potravinárskom priemysle.